do Lovčice Prievidze či Bratislavy zdravím z čoraz menšej Zeme kde jestvuje čas čo ubúda už … len ticho steká po skutočnej existencii v toxickej forme hriechu ktorý trvá 3 dni podľa bulváru? alebo iného rozmeru sekúnd minút hodín krát …?plus? deleno? zdanie fyzična ako primitívneho počítadla stačia naše zlyhania s menom Svedomie … čas je iba peklo […]

lepkavá hmota tak veľmi ťažká hodnota života bolesť usilujúc sa o poznanie ňou strácame lebo bolesť bolí viac až bolesťou straty vlastných detí kde vacšia neexistuje už nie je predtým nie je potom je len zúfalé byť a prečo? nebyť sám lebo keď sa nevrátiš umriem a budem rada … budem rád

iba som iba som iba som som som som ! synonymum pocitov po opici kde postačí snáď aj voda daždová prach ako to ako možno ja? ty …životu predchádzala myšlienka koľko hmotnostných mier má? keď ten prach držal stvoriteľ v dlani iba nás hodil do časopriestoru ako nie dosť zodpovedný Otec čoho? prachu na ktorý sa beztak obrátime. A tak bojujeme s vlastným […]

spomienka čerstvo tečúca po lícach krvácajúca rana steká do ktovieakého života kde ťa už niet… takého konkrétneho len pre nás tu sme sa sa mohli pohádať pobozkať, porozprávať?! už iba koniec na počiatku smrti…

chaosu nám pribudol bordel silný smradom výkalov až smrti modlíme sa ďalej kde? na zemi na Marse na Venushit? Neviem vlastným očiam ani vy nevidíte? ani vy nepočujete? smrad z úst politikov médií a iných zbraní tak a tu náhle sme i sa skloníme? pred slovom koniec.

ten on čo sa bojí … ten on ktorý sa spolieha na iných… tyranov preto sa obklopí slabšími v mene rozumu? v mene čoho vlastne už dnes? bohatí prízemní zabávajúci sa Niktoši! nemáte myšlienky len papagájujete neuveriteľnosti ktoré sedliacky rozum nikdy nepochopí a vo svojom v blahobyte veríte ďaľšiemu blahobytu ktorý majú zabezpečiť bankovky tie mŕtve […]

ako uzol času ktorý sa bojíme vnímať ako neexistujúce tabletky na bolesť ako deň ktorý bez noci nič neznamená presne tak ti tečú slzy keď sa tešíš dnes predvčerom aj zajtra… dávno nevieš radosti pokora nám zastrie myseľ znova

asi si mi stačila ako škola večného trpkého života už som si istá tým prečo si motýľ nepotrebuje zašpiniť krídla tým ako si sliepka ráno znesie svoje vajce…? túto životaschopnú planétu sme obohatili o pár parazitov.. lebo ničím iným nie sme prach sa na nás obráti …

nevlastním čas nevlastním tvoj moment bolesti nemám nárok … hodiť povestným kameňom mám ruky ktoré vedia pracovať mám nohy ktoré ma nosia životom mám mozog ktorý jednoducho vyhadzuje vírusy typu… korektnosť ocitnutá uprostred samovraždy sa zodpovedných pýtam prečo ja?

pri ktorom nikto nejasá niekde v malom živote sa len stretajú životy hádky priority nech sa podejeme kamkoľvek všetko znova niekam prinesieme nekorektnú politiku alebo iba lásku? nájsť život v živote ako maľbu na stenách kostola prebrať sa ked máme chorobu takto prežívame v mohutných emóciách hraničných momentov…