Možno sa stať nemalo. Si ma iba pobozkal. Holohlavý nikto a ja som sa zbláznila… A stále sa mi snažíš pripomenúť, ako mi chýbala láska… Dobre si ťa pamätám. Boli sme spolu v lese.Odmietla som sa vyzliecť na povel… Nemal si chuť niečo povedať. Proste som dostala facku. Takú, že som sa rozplakala.. Hm, asi si pochopil, že to robím po prvý krát.Nechal si […]

utopená v pretečenom svedomí divná a bledá možno zdivená ako klin vrazená ja do vlastnej minulosti máš ma kým ju nespoznáš

sa cítim ako ty zabudnutá v haldách šrotu zavesená na klinec skusmo pribitý do ticha potom sa znova narodim kľudne v ociach očami dávnej mamy prikrytá perinou cítim iba nekonečnú vďaku za lásku…

1. L.B.A. pravda spálených vlakov zdesene na idúcich mostoch v polosvätom tichu ulíc hľadí do B. 2. bez vlastného vedomia budúcnosť píše svedomie a každý kopanec ako výčitka za nádej v usedavom plači večnosti…. 3. klesáš tak pôvabne v novom klobúku toľko duší bez tváre prešlo ti telom ? tak na konci síl sa zdáš byť šialená

prstami zašepkáš vetu čo spáli ženské telo ktoré ani nepoznáš ani netušíš ako ľahko sa spáliť dá ticho túžiš ho iba ničiť a zničiť nebo ( to malo byť to siedme) kde by si šepkal vety perami priamo do mojich úst pripravený mučiť hlboko možno ešte hlbšie kým neskape posledná tma našich tajomstiev…

tam si stál pred mojou bránou dnes už aj za alebo rovno NAVŽDY pri mne lebo miluješ lebo milujem aj dnes… keď sa ako romantickí neromantici zmierujeme s láskou čo prekvapivo nebolí … akoby nám chýbalo trápenie

v novinách v telke ako zanedbaná zanedbateľná dávno zabudnutá učiteľka útokov, na ktoré som radšej zabudla zostal len stav čo sa stáva a na ktorý sme mali dávno zabudnúť…

stálo ma to.. stálo ti to stále nás to stojí možno aj na stálo ale stále máme aj jeden ďalšieho a ďalší piateho… na nejaké pomyseľné Životobranie v živote nudnom či ešte nudnejšom…

len tak nenápadne vzťahy sa nám dávno pomíňali a my obídení už ani o žiadne snáď nestojíme len sa snažíme zotrvať v nejakej polohe snažiť sa nasilu mať zase nového novú iba už ani nevieme prečo kým budeš pán kým budem madam- ľuďmi sme zabudli byť lebo láska dávno nabrala rozmery ničoty a svet sa rozpadol na neviem…

nazývaš to rôzne pritom život si plynie ako sa mu zachce len orgazmus sa mení Ide to s vekom? alebo aj mňa rozanalyzuješ? že áano po tridsiatke máš stádo hormónov navyše a možno aj tento život aj môj sa môže stať…