čo sa vlastne stalo komu a čomu či prečo rozum a večný pád sebaľútosť hrubosť okolo mňa okolo teba ty ju nevidíš lebo nechceš- nemusíš a tvrdne každým ťažkým slovom vetou piesňou ťahom v premiére sme bzučiaci pijúci a hrubí omylisti kedy som vedela? ani dnes a to bolí trápi reže Bože… realita čo sa stalo šepkaj ty silná lebo slepá stalo sa tragické […]

Tento list ti píšem plná žiaľu.No zároveň plná novej energie a života.Tvoj kopanec bolel,ale ako si napísal…zaslúžila som si. Zaslúžila som si zbadať sa v zrkadle.Vidieť svoj spuchnutý xicht.Chľast ma skoro zabil.Chcel si pomôct. Dal si mi nádej.Novú nádej na lásku. „Mám ťa na háku!!!“ Tvoje posledné slová.Spálili ma. Od našeho začiatku uplynulo […]

zoškrabujem zo stien tmavých pavúkov bez strachu z pocitu viny v systémoch a sústavách to vezmem cez kameň kde je všetko ako muselo byť (dávno)

vzhliadla som k hŕbe starých nezmyslov svet kde sa namiesto vody pije víno (aj pivo) a tráva rastie ako burina kde sa nemusí zabúdať a môžeš sa správať slušne raj zaspatých hormónov pre kukuričné deti…

A prší znova. Uvažujem nad novými dôsledkami. Opäť sa utopí chlap, čo si bude zachraňovať auto? Niekedy mám pocit, že už sa aj Boh rozhodol nasrať na toto mesto. Možno preto, že tu bolo tak veľa komunistov a tých akože tajných, čo nabonzovali každý pohyb aj detí, ktorý sa udial na hranici 100 m od kostola. Tvoja pomsta?. Možno, škoda, že zase tí nevinní a tak ako […]

papier s párom ÁNO v ráme ľútosti cit zmenil mená dátum čas vzal silu obísť vlastné zákony zostalo len lživé dnes v živote bez života

Bolo to niekedy veľmi dávno. Možno na jeseň? Keď padalo červené a iné lístie zo stromov.Vtedy som nepotrebovala zažívať pády iba preto,aby som sa potom opäť mohla tešiť zo života.Len som mala svojú tajnú a totálne platonickú lásku.A dokonca som si písala denník,lepila si doň fotky a snažila sa tvoriť romantické básne.V nich som ešte poctivo dbala na rými.Toto […]

skúmali sa retiazkovým kolotočom slivovice od rozliateho ticha vstali čo mŕtve zabudlo na stole ako znie

pár rybičiek v akváriu spiacich nás v prehratých vzťahoch schátrané dostihy od detstva jak domy mnoho len domov žiadny ja som svoj problém večný v koreňoch kam siahajú biedne stavy

dav ľudí ako stádo okolností tam ukrývam bezmocnosť čriepky radosti a tony bolesti skutočné déja vu len dnes je to naopak tvoj život je umieranie a ubolené sstačí ziape v Mojich útrobách…