dnes som prežila ďalšie zajtra iba nahé oči na tvárach mužských tiel sa menia keď sa letmo obtierajú o koniec môjho sveta aj takto sa zrejme dá zahrať sa na život v bolesťou páchnucej posteli zahrať na včera dnes či zajtra na lásku a radosť ako veľký ružový nezmysel lebo takto to stačí stačí prežiť ďalší deň (čo sa bude tváriť ako ten dnešný)

v čase predplácaš mi priestor aby svet tancoval tak ako kráčame bez výrazu spolupatričnosti bez úcty k momentom takmer zbytočne len sa to proste musí…

To krátke slovo,visiace ako ťažký čiernobiely mrak nad každým náznakom lásky.Možno jej už bolo dosť a možno som ju ešte ani nezažila.Ale mám chuť byť milovaná.Mám chuť byť neskromná,nešetriť citmy a nechať rozmaznávať svoje telo bez obmedzení.No zatiaľ neprišiel muž,nejaký TY,ktorý by nemal nejakú svoju JU,alebo mal chuť sa viazať viac,než na úrovni […]

snažíš sa jednorazovo prelízať až prehnane nepozoruhodnými novotvarmi tvárou v tvár keď treba si nechutne atraktívny a možno brutálne inteligentný najmä vtedy keď nemáme odvahu si na seba spomenúť.

V chvate som sa prezliekala.Rýchle ráno,aspoň jedna časť dňa,ktorú nemám čas vnímať. V šatníku ja a bordel. On sedí na schodíku za mnou a ľavou rukou mi miaga prsník v podprsenke.Pritom si honí vtáka.Úbohosť obrazu nášho manželstva.Len nech mu to netrvá dlho.Nemám čas… …napoly oblečenú podprsenku som si napravila a konečne sa obzrela.Sedel tam-môj […]

Eva nebola kurva. Iba malý stratený človek, ktorému sa chcelo žiť len niekedy. Najmä ráno,keď sa jej podarilo prebrať sa a zočiť tú spúšť okolo seba. Do čerta, zase mokro pod sebou. Ale vstala .Zobliekla sa, dokázala dať veci do práčky. Kašle. Zakaždým tak ,že musí hľadieť do útrob záchoda. Je strašne fajn udržať rovnováhu.Treba ísť do sprchy Má riskovať […]

Je ňou chlap. Z mäsa a kostí. Krásny, vzrušujúci, moja modla, čo pohltila život obyčajnej ženy… mňa. Beriem do rúk vysávač. Musím dnes upratať. Z deky prehodenej cez gauč sa tiahne miestnosťou jeho vôňa. Pod jej vplyvom sa moje vysávanie podobá tanečným kreáciám mŕtvoly. Na zemi leží chlp. Môže byť jeho? Alebo patrí psovi? Pre istotu ho dvíham a s láskou […]

rozpršal si sa… tak že padá omietka z predtým nenarušených STIEN tak že z toho bolí človeka človek že túžba tela je zrazu Božsky silná A v tom blúdení najdené Milosrdenstvo pre krehké dlane ktorými dokážeme zohriať Anjelov A smutných diablov naším NAVEKY…

tak som ta opäť chcela chcela som si overiť vlastný vzťah k hlúpo nevlastnému osudu vystaviť svoje telo POKUŠENIU prepožičať srdce nádhernému zážitku a možno by postačilo zočit znova tvoje pery a vyjadriť slovami čo vlastne sme schopní cítiť či zažiť tam kde si blízko mňa a priďaleko odtiaľ kde žijeme

v noci aby som mohla rozbiť ráno rozsypať život na pár menších bolestí len náhodne lovíť rukami v prázdne môjho tvojho a iného sveta ako posadnutý prach čo ospravedlňujúco sadá na tieň neporiadku v duši