v noci aby som mohla rozbiť ráno rozsypať život na pár menších bolestí len náhodne lovíť rukami v prázdne môjho tvojho a iného sveta ako posadnutý prach čo ospravedlňujúco sadá na tieň neporiadku v duši

čítaš mi z lona končekmi prstov hladíš slanú výčitku stekajúcu znetvorenou tvárou Duše na prsia… z pier či zamysleného jazyka len Perami spočítaš Majstra čo kruto bdie nad telom samovraha…

znie ako kroky vojakov za pochodu klop klop… znie ako hlas ako desivý krik dieťaťa šušťanie vody čo tak neúprosne tiekla z prekoteného hajzla znie tak… opito

sa mi zazdalo že si celkom sám s túžbami a srdcom prepchatým láskou zúfalo a pritom šťastne SÁM ako sladký tulák čo našiel ale nesmie mať…