žehnáš nám Pane a tým zažehnávaš pokoj ktorý sa snažíme nájsť… je to pre prosím ktorým tak veľa obťažujeme? je to pre neúprimné ĎAKUJEM keď sa tešíme? alebo prečo teda? musime týmto životom prejsť takí neskúsení a znova sa boriť pocitmi siroty ktorá len musí pátrať po Otcovi…?

Bol to fakt drzý kopec. Ale ako previerka mojej kondičky absolútne bez konkurencie. Tak sme tam šplhali naposledy pred 11 rokmi. Bol si mladý, ja ešte mladšia a chcelo sa nám milovať sa zakaždým, ako si sa dotkol mojich pŕs a zadku. Na vrchol drzosti sme chodievali z jediného dôvodu. Môj frajer- inak dosť hustý frajer, tam pestoval trávu. Pochopila som prečo. Nikomu inému […]

drzosti tak radi sme naň šplhali ja som tradične plakala ty si hnusne nadával na moje slzy a chuť vzdať to po štvrtom litry dezertného a hoci nám napadlo pod vplyvom tých hríbov húb a houbičiek že les pod vrcholom je čarovný už nie som jediná bosorka s ktorou sa mieniš šábesiť… no šplháme ďalej každý dávno s niekým iným na iné drzé vrcholy škoda len […]

sme iba chvíle či malé dotyky rukou alebo inou časťou tela len momenty kedy sa nikomu neoplatí použiť wc ako alternatívu sociálneho zariadenia keď sa snažíme neprečúrať sa o poschodie nižšie lebo nie vždy je na rekonštrukciu stropu suseda pod nami… sú iba chvíle kedy si spomenieme na život a na fakt že len sa poštípať do nejakého kúska tela ešte neznamená […]

rozhodol sa snáď sám Pán Boh bez môjho bezsvedomia alebo iba bezvedomia a po za či rovno na mojom chrbáte bruchu a v maternici si iba ľudsky počkám na dieťa nečakane tak ako na náhle tvoje … NIE bez zmluv na vykúpenie sa z raja iba tak pre dobrý pocit uprednostním svedomie ktoré ešte aj po rokoch malo pocit že ma môže vlastniť

Možno sa stať nemalo. Si ma iba pobozkal. Holohlavý nikto a ja som sa zbláznila… A stále sa mi snažíš pripomenúť, ako mi chýbala láska… Dobre si ťa pamätám. Boli sme spolu v lese.Odmietla som sa vyzliecť na povel… Nemal si chuť niečo povedať. Proste som dostala facku. Takú, že som sa rozplakala.. Hm, asi si pochopil, že to robím po prvý krát.Nechal si […]

utopená v pretečenom svedomí divná a bledá možno zdivená ako klin vrazená ja do vlastnej minulosti máš ma kým ju nespoznáš

sa cítim ako ty zabudnutá v haldách šrotu zavesená na klinec skusmo pribitý do ticha potom sa znova narodim kľudne v ociach očami dávnej mamy prikrytá perinou cítim iba nekonečnú vďaku za lásku…

1. L.B.A. pravda spálených vlakov zdesene na idúcich mostoch v polosvätom tichu ulíc hľadí do B. 2. bez vlastného vedomia budúcnosť píše svedomie a každý kopanec ako výčitka za nádej v usedavom plači večnosti…. 3. klesáš tak pôvabne v novom klobúku toľko duší bez tváre prešlo ti telom ? tak na konci síl sa zdáš byť šialená

prstami zašepkáš vetu čo spáli ženské telo ktoré ani nepoznáš ani netušíš ako ľahko sa spáliť dá ticho túžiš ho iba ničiť a zničiť nebo ( to malo byť to siedme) kde by si šepkal vety perami priamo do mojich úst pripravený mučiť hlboko možno ešte hlbšie kým neskape posledná tma našich tajomstiev…