drzosti
tak radi sme naň šplhali
ja som tradične plakala
ty si hnusne nadával
na moje slzy
a chuť vzdať to
po štvrtom litry
dezertného
a hoci nám napadlo
pod vplyvom tých
hríbov húb a houbičiek
že les pod vrcholom
je čarovný
už nie som jediná bosorka
s ktorou sa mieniš
šábesiť…
no šplháme ďalej
každý dávno s niekým iným
na iné drzé vrcholy
škoda len toho dezertného
… už nikomu nechutí
Celá debata | RSS tejto debaty