kedysi dvaja na jeden vzťah. Rútili sme sa cestou, ktorej ani jeden z nás nerozumel. Stačilo nám byť spolu, za každých okolností. Mne bolo jedno, že mám 16 a ty viac ako 25. Tiež som sa nechcela hnevať na to, že aj keď sme spolu chodili si na hajzli v jednej krčme preťahoval inú. To, ako ma to bolelo by si beztak nepochopil.. Prišiel deň D. Ja som sa chcela vydať. […]

hlúposti hlúposťou občas mojou vlastnou najmä keď ma objímaš veľkým objatím spoľahlivého macka v negumovom prevedení a nesmelo ma hrešíš za to že som sa vôbec narodila … lebo čo už so mnou? čo už s tebou? len znova ospravedlniť lásku láskou život smrťou a nás dvoch tým odsúdiť na ďalšie spolužitie