len tak stál
na dlani protivníka
človeka
ktorý na rukách niesol
otázku?
veštilo sa z rúk vedmy
spával so súmrakom
lebo sa sem len…
narodil
označkovaný vlastným otlačkom prsta
sa snažil len žiť.
Kým sa spamatáme detstvom zblbnutí
kým si uvedomíme vlastný odtlačok
prsta iba zhnijeme v prítomnosti
ktorá umiera teraz
presne v tej chvíli
keď sme si spomenuli
my nevieme dňa hodiny
nevieme čas
priestor
iba sme
iba prostoducho Buďme.
Celá debata | RSS tejto debaty