kráčal som silný chvíľu
ulicou za kamarátom známou
ľuďmi ktorí mali možno pomocť
lebo som kedysi pomohol ja?
nie
iba každou návštevou padáš
už nie si človekom
si len vďačný za náhodný
otvorený vchod v paneláku
a za spanie na schodoch
kde chľast funguje chvíľu
možno hodinu
a od zadku do krížov
doslova bodá chlad
mráz
bolesť
vtedy myslíš len na teplo
len ťa trasie
iba slzy stekajú
dal by si život za kúsoček tepla…
A tak sme tam sedeli
nejako sme sa našli
ty ťažký alkoholik
ktorý zimu dávno nevnímal
ja len šťastná
že je na koho sa nalepiť…
všetko by si dal
za náznak života
keď sny už sme nevládali snívať.
Alebo stačí len konečne zaspať.
Celá debata | RSS tejto debaty