ako uzol času ktorý sa bojíme vnímať ako neexistujúce tabletky na bolesť ako deň ktorý bez noci nič neznamená presne tak ti tečú slzy keď sa tešíš dnes predvčerom aj zajtra… dávno nevieš radosti pokora nám zastrie myseľ znova

asi si mi stačila ako škola večného trpkého života už som si istá tým prečo si motýľ nepotrebuje zašpiniť krídla tým ako si sliepka ráno znesie svoje vajce…? túto životaschopnú planétu sme obohatili o pár parazitov.. lebo ničím iným nie sme prach sa na nás obráti …

nevlastním čas nevlastním tvoj moment bolesti nemám nárok … hodiť povestným kameňom mám ruky ktoré vedia pracovať mám nohy ktoré ma nosia životom mám mozog ktorý jednoducho vyhadzuje vírusy typu… korektnosť ocitnutá uprostred samovraždy sa zodpovedných pýtam prečo ja?