si otvárame rany roztrieštené do časopriestoru … nepravidelne cítime Bolesť vždy! s úsmevom na tvári skúšame preskakovať obchádzať či sedieť na detských stoličkách a iba v pohároch natlačné pravdy sa miešajú s dymom mimo spolužitia… v hlave búrka praskanie šialených ich prachom zasypem bludný kruh lásky

ako nepodstatný element ktoréhokoľvek života možno chvíľa je merateľná alebo? objaví sa zmysel nezmyslu radosť z bolesti ako šťastie v neštastí v momente v čase … keď si uvedomíme že viem že nič neviem je len manipulatívny blud… my nielenže vieme možme veci meniť a to vadi serie plynie zo sveta očami viditeľného…

elity, elity? a život sa stal a evolúciou sa stal vesmír neviditeľným ešte chvílľu ako darwin žijeme aby sa pravda niekam podela a potom si spravíme vlastný matrix.