To sú tie veci, čo sa stávajú. Aj tebe, čo si „vážne miloval“ jednu študentku. Vôbec si sa jej nepáčil. Ale bola rómka. Ty chlap s audinou. Celkom si sa hodil. Do vody, zabral na vlastný háčik a bábätko bolo na ceste. Ale ťažko sa zabúda na to, že vlastne máš rád iba drobné výhry, lebo hoci si mal už aj milenku, potreboval si chlapa. Spočiatku si stačilo nejakých zaplatiť. Teraz frfleš, že idú len po peniazoch. Ako sa vlastne cítiš? Sám to nedokážeš identifikovať. Len vieš, že ti chýba láska.
Veru, to sú veci! Čo sa stávajú. Bol si šťastné dieťa. Časová os v životopise vyšperkovaná červenými a inými titulmi, ale nevedel si prečo ťa bavilo v útlom veku prepichovať si ihlou u starej mamy …(no, ušné lalôčky to neboli). Odsúdený a smutný, taký sám, v nejakom svete, ktorý si neskôr volal bdsm.A splodil si deti s náboženskou fanatičkou a oni splodili tvoje vnúčatá. Dnes sa cítiš dôchodkovo lenivý. Rezignoval si. Už si ani nezaplatíš žiadnu madam. Máš života dosť. A pritom, tak rád by si nejakú miloval… nejakej patril.
Veci, čo sa ľuďom stávajú. Stretla som muža. Milovala som ho. Možno miloval mňa. Čomu sa dá veriť? Veď sami seba neustále klameme. A pritom iba vieme, že nám chýba láska.
Celá debata | RSS tejto debaty