V chvate som sa prezliekala.Rýchle ráno,aspoň jedna časť dňa,ktorú nemám čas vnímať. V šatníku ja a bordel. On sedí na schodíku za mnou a ľavou rukou mi miaga prsník v podprsenke.Pritom si honí vtáka.Úbohosť obrazu nášho manželstva.Len nech mu to netrvá dlho.Nemám čas… …napoly oblečenú podprsenku som si napravila a konečne sa obzrela.Sedel tam-môj […]

Eva nebola kurva. Iba malý stratený človek, ktorému sa chcelo žiť len niekedy. Najmä ráno,keď sa jej podarilo prebrať sa a zočiť tú spúšť okolo seba. Do čerta, zase mokro pod sebou. Ale vstala .Zobliekla sa, dokázala dať veci do práčky. Kašle. Zakaždým tak ,že musí hľadieť do útrob záchoda. Je strašne fajn udržať rovnováhu.Treba ísť do sprchy Má riskovať […]

Je ňou chlap. Z mäsa a kostí. Krásny, vzrušujúci, moja modla, čo pohltila život obyčajnej ženy… mňa. Beriem do rúk vysávač. Musím dnes upratať. Z deky prehodenej cez gauč sa tiahne miestnosťou jeho vôňa. Pod jej vplyvom sa moje vysávanie podobá tanečným kreáciám mŕtvoly. Na zemi leží chlp. Môže byť jeho? Alebo patrí psovi? Pre istotu ho dvíham a s láskou […]

rozpršal si sa… tak že padá omietka z predtým nenarušených STIEN tak že z toho bolí človeka človek že túžba tela je zrazu Božsky silná A v tom blúdení najdené Milosrdenstvo pre krehké dlane ktorými dokážeme zohriať Anjelov A smutných diablov naším NAVEKY…

tak som ta opäť chcela chcela som si overiť vlastný vzťah k hlúpo nevlastnému osudu vystaviť svoje telo POKUŠENIU prepožičať srdce nádhernému zážitku a možno by postačilo zočit znova tvoje pery a vyjadriť slovami čo vlastne sme schopní cítiť či zažiť tam kde si blízko mňa a priďaleko odtiaľ kde žijeme

v noci aby som mohla rozbiť ráno rozsypať život na pár menších bolestí len náhodne lovíť rukami v prázdne môjho tvojho a iného sveta ako posadnutý prach čo ospravedlňujúco sadá na tieň neporiadku v duši

čítaš mi z lona končekmi prstov hladíš slanú výčitku stekajúcu znetvorenou tvárou Duše na prsia… z pier či zamysleného jazyka len Perami spočítaš Majstra čo kruto bdie nad telom samovraha…

znie ako kroky vojakov za pochodu klop klop… znie ako hlas ako desivý krik dieťaťa šušťanie vody čo tak neúprosne tiekla z prekoteného hajzla znie tak… opito

sa mi zazdalo že si celkom sám s túžbami a srdcom prepchatým láskou zúfalo a pritom šťastne SÁM ako sladký tulák čo našiel ale nesmie mať…