zivorodka

„…mé právo je tvé bezpráví…“

Usídlil si sa vo mne a pre mňa.A spoznala som čosi ako prapôvodnú lásku.Absolútnu symbiózu duší a tiel. Čo znamená byť spolu v dobrom aj v zlom. Brutálna bolesť a následné pocity šťastia.Tam sú naše korene,korene ľudstva a tam som našla i ja svoj život. „Slúžiš mi preto,lebo po tom túžiš…túžiš ma urobiť šťastným.“ Sila bolesti a krutá rozkoš,bolo to tak dávno… keď som ju spoznala. Letná noc,zábava s priateľmi a pekný chlap.Zbalila som ho.Tá noc zmenila môj osud.Noc plná vzdychov. Plná rán a rozkoše.No každý úder som si vychutnávala a prosila ho o ďaľší. Malo to byť len milovanie v nočnom tichu.V parku.A opäť spomienka na môj prvý výkrik,keď ma z celej sily šmaril o strom.Len som šepkala…prosím,prosím,prosím. Otočil ma,chcel ma zozadu,jeho ruky na mojom zadku,silné a neschopné zniesť akýkoľvek náznak môjho odporu.Naslinil si prsty a navlhčil mi anál.A vzápätí ho tam vrazil. Môj druhý výkrik medzi šumiacimi stromami a silná túžba po jeho orgazme.Po nových ranách,čo ukrutne boleli,no tešili zároveň.Bola som modrinami posiata.No každá jedna ma vzrušovala.Celé dni som na ne bez dychu civela,až kým celkom nezmizli. „Uhryzni ma do krku,urob to…prosím.“ Urobil.Mohla som umrieť?Hm,naopak v tú noc som ožila a spoznala sa.Vedela som už len jedno. CHCEM TO ZNOVA! Tak som našla teba.Svojho pána.Chlapa čo miluje svoju otrokyňu.A váži si ju,je pre neho človekom. Dovtedy som ním nebola.Táto bizarná láska je čistá.V tom je jej sila.Je prostá a skutočná. „Urobíš pre mňa čokoľvek,aby si bola hodná mojej lásky,hodná toho,že sa o teba starám.“ A ja sa trápim,pre každú facku,ktorú si zaslúžim a pýtam si ďaľšie.

Dobré ráno, pán môj.

Dobré ráno, sučka moja.