zivorodka

Je ňou chlap. Z mäsa a kostí. Krásny, vzrušujúci, moja modla, čo pohltila život obyčajnej ženy… mňa. Beriem do rúk vysávač. Musím dnes upratať. Z deky prehodenej cez gauč sa tiahne miestnosťou jeho vôňa. Pod jej vplyvom sa moje vysávanie podobá tanečným kreáciám mŕtvoly. Na zemi leží chlp. Môže byť jeho? Alebo patrí psovi? Pre istotu ho dvíham a s láskou odkladám k ostatným relikviám. Vzápätí padám na gauč a plačem nad vlastnou úbohosťou. Obrazy včerajšej noci ma mätú. Čím sme si? Sme milencami? Nie, nikdy ma poriadne nepretiahol- nebolo čím. Moje prvotné zdesenie z malosti jeho nástroja vystriedala spokojnosť, že si len ťažko takto nájde inú. Jeho vták totiž nekorešponduje s krásou tváre a tela. Tešila som sa na sex s ním. No nikdy som ho nezažila. Ale uspokojila som sa s bozkami a cucflekmi na prsiach v podprsenke. Nikdy ma nevyzliekol do naha. Ktovie,či sa mu vôbec páčim… Prečo láska neprišla v mladosti? Pred manželstvom, pred tým ako sa narodili moje deti. Život pokojne odfukujúci ako vlak po vybehaných koľajniciach. Preťal si túto zdanlivú idylku a rozdrvil si mi srdce na prach. Vábil ma sladkými rečami a je mi úplne jedno ako pateticky, naivne a hlúpo to bude znieť, ale ja som ti na lep skočila. Zamilovala som sa. Osudovo, kruto, smrteľne. Nevedela som, že láska viacmenej bolí a pár pekných chvíl v tvojej prítomnosti som vymenila za život. Vadia mi deti, vadí mi vlastný muž, nemám silu vstávať, no ani spať. Ale občas po mne zatúžiš a ozveš sa. Predvedieme trapas ,ktorý mal byť milovaním a ja sa zožieram pochybnosťami. Som zlá milenka? V kuchyni čosi páchne. Najskôr tá päť dňová polievka od nedele tróniaca na sporáku. Fuj. Som zlá matka, manželka a milenka. Z práčky vyťahujem zatuchnuté kusy prádla. V tom mi napadá…čo ak som nejaké chĺpky povysávala? Pitvem vysávač a nachádzam ďalších päť. Milujem ho. Ktovie či by nebolo lepšie nájsť si milenca, ozajstného s nadpriemerným vtákom. Schopného ma poriadne pokefovať. Skúšala som to viackrát. Vybehla som do baru, nahodila sexi oblečenie a zbalila parádny kus chlapa. Čo z toho, keď mi už po prvom bozku chýbal môj vyvolený. Ale chlapík sa snažil, to mu treba uznať. Poctivo ma bozkával, vyzliekal, vzrušoval na správnych miestach. Po dlhom čase som teda mala sex. Iba neviem,či ma potešil, alebo nie. Bolo to proste fajn. S tým ďalším mužom už k milovaniu ani nedošlo. Ja som sa opila a on si pokecal. Stískam v dlani obal s chlpmi- milujem aj tie. Už nie som tá slušná žena. Už nie som dobrá. Dennodenne chcem všetko vrátiť späť a tajne dúfam, že chvíle, keď sa mi až hnusíš svojím egoizmom už nebudú len chvíľami. Chcem, aby si sa mi zhnusil naveky. Sama vo svojej samote. Sama medzi ľuďmi. Bojím sa budúcnosti, samej seba. Už sa s tebou nestretnem, nesmiem, zatnem sa, veď mám svoju hrdosť. Ktosi zvoní pri dverách. Môj manžel. Zbieram zvyšky síl,aby som ho dokázala aspoň pozdraviť. Teší sa, že ma vidí. Na tvári mu sedí láska. Láska ku mne, čistá a úprimná…zbytočná. Chcem konečne umrieť. Ale až zajtra, večer mám totiž stretnutie.