človek netuší
plače máva rukami
plazí sa lozí
žuje čo našiel
na zemi
A život plynie
narýchlo zamknutý
v hodinách (tik-tak)
stečených sĺz
Sem tam radostí
rovno do pomyjí
sa míňa
láska
Naivnej stvore
Čo čakáš?
Motýle v bruchu?
Neskôr nižšie
v nevedomom tele
úžas z orgazmu
čo rýchlo pominie
aj s iným človekom
odtínaš čaro
krídiel ktoré si
NIKDY nemal
máš len stáť
jesť robiť spať
na mŕtvom mieste
počkať na nový žiaľ.
Lenivo ?
Snaživo?
Zbytočne!