medzipriestor

29. mája 2016, zivorodka, Nezaradené

ako uzol času

ktorý sa bojíme vnímať

ako neexistujúce tabletky na bolesť

ako deň

ktorý bez noci nič neznamená

presne tak

ti tečú slzy keď

sa tešíš

dnes predvčerom aj

zajtra…

dávno nevieš radosti

pokora nám zastrie myseľ

znova