Nepamätám si včerajšok. Iba viem, že si ma nestihol pomilovať. A ani si nestihol uviesť môj klitoris do iného stavu. A vôbec nemám právo sa pýtať že… Prečo?
Lebo. Lebo som rada, keď mám chuť na niečo? Na dobré jedlo, chľast, či cigarety? Áno, držím život nakrátko, ako dobrý, fakt dobrý, tučný špak na vyfajčenie.
Hmm, ale tie prebúdzania v tvojom náručí, spustím sa znova a znova, kým ma neopustíš…
Jéééj, dobrá kapela, nie? Neviem kto tam hral, ale basák bol aj pekný, aj celkom zvládal struny. Pozvala som ho na pivo. Mala som nejakého partnera. Ktorý niekam zmizol, keď videl, že sa bavím s iným. Ale musím priznať,že sa mi páčila aj veľmi ryšavá žena s veľmi zamilovaným mužom. Sedel vedľa nej. Asi jej frajer. Občas sa na mňa pozrel. Hm…
Pozeral sa pridlho. Mal iba jednu smolu. Mal príliš krásnu ženu vedľa seba. Kapela už balila, ja som chľastala s basákom a pozvala som ju, iba tak. Na víno. Mala tie snehobiele lakte, možno by som vtedy dokázala spočítať aj pehy na nich. Viem len, že som ich neskôr, ale prisahám, že všetky bozkávala. A možno aj s láskou. Veď prečo nie?
A s babou sme sa vybrali do inej krčmy. Nechcelo sa mi platiť hotel, aj keď bola naozaj nádherne ryšavá, tak sme to znova urobili na wecku… A niekam mi zmizla. Sadla som si ku baru a bavila sa s niekým v mojom veku. So storočným týpkom, čo si ani nepamätá, že pred minútou mu nejaká fajčila. „No ako Maťa?“…
Nestihla som sa ani nejako mať, lebo si prišiel a… Už som sa len prisala na tvoje pery a fáákt, aj do toho hotela sme šli. Iba si ma prekvapil otázkou. Prečo už musíš ísť? Prečo? Prečo?