Naozaj nie, iba si sa vyskytol ako niekto, kto ma náhodou dokázal zniesť. Mal si malé auto, ale vedel si ako a kam ma udrieť. A vlastne si mi vôbec neprekážal.
A nevadil mi ani chlapík z blízkeho mesta… milý ako predavačky v potravinách, ktoré sa dajú možno iba v tom peknom kraji zažiť.Ten chlap proste nikdy nesklamal, či už v tom, že boli príliš ľahkovážny a príliš neinteligentný a zároveň nesebecký a zakaždým zamilovaný. Ktovie dokedy? Kým mu človek nenavrhne iný zaujímavý kšeft?
Napriek tomu sa mi páčiš, tým ako mi hryzkáš klitoris a ja neviem ako ti povedať čokoľvek pekné. Lebo už to nejde, už sa vlastne nič nedá, iba možno ošediviem, zostarnem… ale žiť už nebudem..
Žiješ ty? Ty ten, ktorý chcel milovať svoju frajerku a namiesto toho miloval mňa? Miluje môj predošlý chlap svoju ženu, s ktorou má iba trojmesačnú dcéru, ale rok žil so mnou? Miluje vôbec niekto…niekoho?
Alebo si znova na teba počkám? Na nejakú moju ďaľšiu nádej na lásku?
Budem lichotiť tvojej frajerke, ale pritom ťa zvádzať a nakoniec ťa dostanem a to iba preto, lebo ťa chcem?
A potom ťa bude chcieť iná žena…