kedysi dvaja na jeden vzťah. Rútili sme sa cestou, ktorej ani jeden z nás nerozumel. Stačilo nám byť spolu, za každých okolností. Mne bolo jedno, že mám 16 a ty viac ako 25. Tiež som sa nechcela hnevať na to, že aj keď sme spolu chodili si na hajzli v jednej krčme preťahoval inú. To, ako ma to bolelo by si beztak nepochopil..
Prišiel deň D. Ja som sa chcela vydať. Za muža, ktorý prežil orálny styk (s mužom) skôr ako ja, za muža, ktorý ma podviedol aj počas svadobnej noci, áno, ja som to chcela… mala som s ním aj deti, aj rozhovory typu, už nevládzem, choď konečne niekam. Ale zvládnuť sa to dalo. Dalo sa to kým som dokázala zvládnuť paniku a večný strach z toho, čo bude, keď prídeš domov z práce.
Nakoniec si to vyriešil ty sám, keď si si našiel oveľa staršiu a možno pre teba aj krajšiu, s ňou je to teraz prijemné. Ale to, že nebudeš vidieť svoje deti vyrastať, že nebudeš vedieť kým sú tvoji synovia raz bude trápiť iba…. teba.