Rozhodla som sa, že budeš žiť bez ocina. Snáď je lepšie ho nemať, ako žiť s blbcom.
Viem, vyrastieš a budeš chcieť vedieť, kým je, kto je vlastne tvoj otec a že si sa na tento svet sám nepýtal, tak prečo?
Lebo aj dospelí sú len slabí ľudia, tvária sa zodpovedne, odopierajú si chodenie do krčmy, radšej chodia do práce, zarábajú peniaze a v pravidelných intervaloch šalejú z „výšky“ vlastnej životnej úrovne. Celý čas poctivo zliezajú kamsi na dno… ale to pochopíš. A možno nie…
A odpadne nám pár starostí. O jeden chlapský- hladný krk menej. Život bez zapáchajúcich ponožiek a zaolejovaných montérok.Nikto nám nebude závidieť, že budeme doma, zatiaľ čo on musí na nás makať.
Viem, už teraz mi máš čo vyčítať. Mamina má občas slabé nervy, ohromnú závislosť na cigaretách, láske a podobných hlúpostiach.
Avšak čím dlhšie s ním žijem, tým viac ho nenávidím. Jeho rozpravy o rozdieloch medzi poriadkom, neporiadkom a bordelom a siahodlhé monológy, v ktorých preklína moje nízke IQ, kde zachádza až tak ďaleko, že pochybuje o tom, či som človek a ak nie, tak čo vlastne ( spravidla teľa- to slovo má rád). Uznaj, že keby sme boli hluchí a slepí- žilo by sa nám lepšie.
A možno ti raz nájdem lepšieho ocina. Bohatého, múdreho a tak… Alebo nie. Postačí tolerantný a s láskou v srdci- k nám obom.