Možno sa stať nemalo. Si ma iba pobozkal. Holohlavý nikto a ja som sa zbláznila… A stále sa mi snažíš pripomenúť, ako mi chýbala láska…
Dobre si ťa pamätám. Boli sme spolu v lese.Odmietla som sa vyzliecť na povel… Nemal si chuť niečo povedať. Proste som dostala facku. Takú, že som sa rozplakala.. Hm, asi si pochopil, že to robím po prvý krát.Nechal si ma na zemi, na vlhkej hnusnej tráve sa vyplakať.
Mohla som si aj zapáliť. Občas máme slabosť na ľudí, ktorí nás trápili ten úplne prvý krát. Mláti mnou absťák, ale taký miernejší. Iba mám kŕče, nič dokopy sa nedeje.Povedal si… aby som vstala.
Na prsia som bola hrdá a nemala som problém ich odhaliť. Odlomil si niečo zo stromu…už na pohľad to vyzeralo boľavo.. Ale bolelo to krásne, keď si mi tým po prvý krát šľahol po prsiach. Pamätám si, že som strašne zakričala. A vzápätí ťa prosila, aby si ešte aspoň ešte raz.
Nechal si ma tam, v noci, v lese, bála som sa tmy, všetkého. Priviazaná o ten hnusný trnkový krík… som sa snažila prežiť do rána…a ráno som bola strašne smädná… keď si konečne znova prišiel. Už mi bolo jedno koľko faciek ma bude stáť kvapka vody.No ty si mi ju nedal. Odviazal si ma, naložil do auta a dosť dlho sme šli niekam.To niekam bola pivnica v paneláku, niekde v bb. Miestnosť bola malá, milá, plná šnúr na prádlo a štipcov samozrejme tiež. No mal si chuť iba na jedno…
Ocikať ma… ale tak, že som mala mokré vlasy a potom som už iba plakala v aute a netušila som ako ďalej. Lebo došiel benzín a ty si sa minul tiež.
Absťáky zosilneli, je mi strašne. Náš vzťah som premenila na niečo vanilkové a ty si súhlasil. A dnes vo mne drieme dieťa… tvoje – preto si radšej odišiel.