ty vieš

17. septembra 2010, zivorodka, Nezaradené

Vieš, čo sa stalo… že som sa sám pred sebou cítil príšerne, že som to možno nikdy nemal urobiť.Lebo ako zabudnúť?

Stál som a čakal. Park v Prešove dokáže poskytnúť súkromie, ale… Naozaj to chcem? -varovala si ma…

Chcel som vždy iba jednoduché veci. Nájsť si mladú peknú ženu a mať rodinu.Tak mi to bolo vštepované odjakživa. A krásna žena už je, až sa chvejem, keď si predstavím jej prsia… A potom zase môj zvrhlý pohľad, keď mam chuť vylízať jej nielen to, čo by sa malo…

A dnes tu stojim. V parku plnom krásnych stromov a imela a čakám na chlapa, ktorého som si zaplatil… Nechodí, nevadí, vďakabohu. Na druhej strane som sklamaný. Nie pre peniaze, túžil som to zažiť. Prechádzam sa parkom, už viem, že to bola chyba, bol to zrejme nejaký úchyl a potreboval peniaze. Kašlem na to. No z parku sa odísť nedalo.

A potom prišiel.

Vyzeral dobre, oveľa starší chlap.Ja s mojím detinským klobúkom na hlave. Cítil som sa ako naivne, nesmierne smiešne neskúsený. Nevedel som si predstaviť, že to urobím tak ako som chcel. Začal on… Teraz sa na mňa pozri!

Pozrel som sa… Neurobíš nič okrem toho, že mi teraz vyfajčíš vtáka. Ak nie, tak idem. Vedel som, že vlastne musím , lebo to chcem zažiť. A fakt som sa ho dotkol, ničoho iného nie, toho som sa bál, nebol vzrušený. To mi vadilo… Ja som bol, toto som nečakal. Či sa mu kurva vôbec postavi?

Cítil som odpor a vzrušenie, ako to popísať?  – mal som chuť sa snažiť… Nech sa mu postaví a nech ma čo najväčšieho, mal som chuť sa doslova pridusiť… takto som to chcel. Hladil som mu ho cez nohavice, už prstami citlivo vnímam každý detail, naozaj sa začalo niečo diať… Nevedel som, čo ďalej, či môžem. Chcel som.

A urobil som to… Nesmelo som ho vtiahol do úst a nenormálne sa snažil. Nechápal, som prečo tu obrábam staršieho chlapa, ktorý by mohol vďačný za každého vtáka

… Nestihol som zachytiť všetko… takže mi čosi zostalo aj na tričku… Poslal som ti ho, mala si možnosť zacítíť, ochutnať a vďaka tomu aj vedieť ako mi bolo…

A dnes ma znova provokuješ, znova mi posielaš fotky, ktorými by som sa radšej nezaoberal… A už mi píše ten s tým… veď vieš, zase zajtra…