Dva dni som ponorený v bahne.
Až po uši.Nevnímam.
Žiadna potrava, láska mi na um nepríde
len nejaké pivo a štyri ukradnuté zajace.
Neviem, kde som a či po mne niekto pátra,
už mi nezáleží na slzách- neviem o nich,
Nakoniec, neviem sám o sebe.
A po dvoch dňoch sa úplne vyčerpaný vnáram
do jej útrob. Ešte sa ma nestihla dotknúť a predsa cítim
to telo minulé, ktoré sa samo od seba rozhodlo
dať práve mne privilégium spoznať ho tak ako nikto z jej predošlých milencov.
Zabudol som.
A po dvoch dňoch cítim, že šediviem. Vlasy jeden
po druhom strácaju farbu. Som príliš šťastný? Pomalé vnikanie
spôsobuje smrteľnú rozkoš. Opájam sa ňou a pokúšam sa vkradnúť hlbšie.
Ona chápe, že ju milujem a žiadostivo sa otvára. Pociťujem silnú túžbu
zostať takto. Naveky.
A po dvoch dňoch som šedivý. A nešťastný, že je neskoro. Asi chcem plakať.
A nechať slzy padať na jej nádherné prsia.
Je neskoro!!!
Musím ísť do práce.