Tento list ti píšem plná žiaľu.No zároveň plná novej energie a života.Tvoj kopanec bolel,ale ako si napísal…zaslúžila som si. Zaslúžila som si zbadať sa v zrkadle.Vidieť svoj spuchnutý xicht.Chľast ma skoro zabil.Chcel si pomôct. Dal si mi nádej.Novú nádej na lásku. „Mám ťa na háku!!!“ Tvoje posledné slová.Spálili ma. Od našeho začiatku uplynulo pár mesiacov.Tak veľmi sme sa boleli a milovali zároveň.Vylievali na seba špinu našich životov.Všetko čo sa kedy stalo tebe,stalo mne.Ako šialene som nenávidela chlapa,čo ti natrhol riť.A teba za to,že si mu to vôbec dovolil.Nemal si čo jesť.Heh,zarobiť sa dá snáď aj inak. „Všetko je ok,ľúbim ťa,máš dnes zákazníka však?“ Mala som,prirodzene.Akoby nebolo možné ten hnoj zo seba zmyť.Akoby nebolo možné prestať.Namiesto stretnutia s tebou som fajčila vtáka nadržanému chlípnikovi.Odpustil si.Znova a znova. „Si najmilovanejšia žena na svete,vieš to?“ Bola som a vedela som to.A ver,že si bol veľmi milovaný muž.Ale hlúpou ženou.Čo si už dávno nič nevážila.Seba,svoje deti a ani teba. „Pomilujem dnes večer inú ženu a ráno ju zabijem,lebo si tu mala byť ty a nie ona.“ Ktovie,či si to skutočne urobil.Raz iste urobíš a mňa bude bolieť jej rozkoš.Každý dotyk vašich pier.A snáď ju trocha aj ľutujem. Pomohol si mi napriek všetkému.tým,že si ma poslal do čerta.Tú silu som v sebe našla.Silu bojovať. Prajem ti krásny život.Ty vieš,že z celého srdca.Ďakujem za všetko. Tvoja Marylin.