Bolo to niekedy veľmi dávno. Možno na jeseň? Keď padalo červené a iné lístie zo stromov.Vtedy som nepotrebovala zažívať pády iba preto,aby som sa potom opäť mohla tešiť zo života.Len som mala svojú tajnú a totálne platonickú lásku.A dokonca som si písala denník,lepila si doň fotky a snažila sa tvoriť romantické básne.V nich som ešte poctivo dbala na rými.Toto všetko o mne vieš,Zimuška.
A vieš aj to,že môj prvý bozk mal príchuť šialeného nočného dobrodružstva.Ale stále som vedela byť naivná a celé hodiny SNÍVAŤ.Až neskôr som mala zistiť,ze sa to nemá a treba proste konať.Tak som mala chlapa.Už serióznu známosť a s bábätkom v sebe som sa snažila zahnať obavy zo sobáša.V tej dobe som ti prestala písať siahodlhé listy.
Avšak rada spomínam na chvíle,keď sme s mužom spávali pod jedným paplónom,lebo viac ich nebolo.Aj pár kusov hliníkových lyžíc,ktoré boli vtedy k dispozícii sa mi dnes už javí ako romantika.Prišlo prvé auto a neskutočne mrazivá noc,keď sme sa pokúšali štelovať predzápal.Značku auta si skoro každý domyslí.A to šťastie prežiť zázrak,že sa to podarilo.Trávnik na dvore sa kosil kosou a hrávali sme na ňom spolu bedminton.Okrem všeličoho iného…
Rada som ťa neskôr vídala krásnu a silnú.Boli sme si podobné.Možno tým,že ešte počas tohto života sme prežili životov viac.A aj preto,že sme vždy chceli zachrániť všetkých,no na seba sme zabúdali.Mala si rada podobnú hudbu a bolo nádherné počuť ťa spievať uprostred starých múrov kostola.Naozaj starého a dnes už nefunkčného.Odvtedy som ťa spievať nepočula.Ktovie,prečo sme si už nepísali listy,ale smskovať sa dalo.
Preto si musela vedieť,že sme nadobudli časom všetko o čom sme kedysi snívali.Aby som mohla pochopiť,že pre sny hmotného charakteru sa niekam vytratila láska.A zostala len samota.Čudný spoločník…Tvoj a môj.No ty máš aj bonus navyše.Ochorela si.Možno by bolo načase sa poľutovať.Ty to však nevieš.A mieniš sa vláčiť svetom naďalej takmer nechodiacimi nohami.
Moje dni sú jeden ako druhý.Nič sa nemení.Menia sa len osoby,ktoré sa niekedy potešia mojím telom.Občas zachytím náznak nejakého pocitu.Asi tak ako dnes,keď sa nejdem hanbiť za tento melancholický výplod.Ešte stále predsa nie je zima,Zimuška…